Energetická kríza, plyn a jadrové elektrárne v Nemecku – čo sa deje?

246 Views 0 Liked
Posted on: 12.12.2025
 

Článok je krátkym zhrnutím aktuálnych informácií o energetickej kríze v Nemecku v súvislosti s odstúpením od jadrovej energie a zatvorením jadrových elektrární. Čaká Nemecko prehĺbenie krízy? Zasiahnu ňu susedné ekonomiky, ktoré sú úzko previazané s najväčšou ekonomikou Európskej únie?

Jadrové elektrárne v Nemecku – politické rozhodnutia a dôsledky

Jadrové elektrárne boli po celé desaťročia dôležitou súčasťou nemeckého energetického mixu. V období najväčšieho rozvoja jadrovej energetiky fungovalo tam viac ako 30 reaktorov, ktoré dodávali značnú časť elektrickej energie krajiny. Táto technológia mala podporovať energetickú stabilitu a obmedziť závislosť od fosílnych palív. Vďaka tomu mal perla v korune Berlína – nemecký priemysel, medzi iným automobilový, zachovať konkurencieschopnosť a schopnosť súťažiť na svetových trhoch, čo bez lacnej energie bolo nemožné.

Avšak v priebehu rokov sa menili politické priority a spoločenský postoj k atómu, čo viedlo k postupnému odstaveniu reaktorov. Alebo možno v pozadí bolo viac politiky, než sa nám zdá, alebo ako hlásajú niektoré teórie dokonca prepojenia s Ruskom, ktorých surovina mala umožniť vypnutie nemeckých reaktorov? Bez toho, aby sme to rozhodovali, zo záväzku uvádzame, že takéto názory sa vo východnej Európe tiež bežne vyskytujú a ich stelesnením je napríklad postava bývalého nemeckého prezidenta – Gerharda Schrödera, ktorý je v súčasnosti otvorene spojený s ruským Gazpromom. Stojí však za to vedieť, že v Nemecku tento typ informácií nie vždy vnímaný negatívne, časť politickej triedy, ale aj časť spoločnosti nevníma spoluprácu s Ruskom ako od základu negatívnu.

Medzinárodné kontroverzie týkajúce sa berlinskej závislosti od ruského plynu

Nemecká energetická transformácia z veľkej časti mala byť založená na plyne pochádzajúcom z Ruska, dodávanom radom plynovodov. Najdôležitejšiu úlohu zohrával plynovod Nord Stream 1 – ktorý viedol po dne Baltu a oslobodil trasu od iných krajín, spájal baltské pobrežie Ruska (v blízkosti Petrohradu) s baltským pobrežím Nemecka, v oblasti nemecko-poľskej hranice.

Avšak v momente, keď boli ohlásené plány na vybudovanie dvojičky Nord Stream 2 – ktorá mala znásobiť prepravu plynu, čo sa v očividnej súvislosti časovo zhodovalo s odstúpením Berlína od jadrovej energie – krajiny východnej Európy radikálne protestovali. Tento odpor podporili Spojené štáty, ktoré považovali za nesprávne, aby krajiny NATO tak otvorene podporovali hlavného rivala NATO.

Nemecký plynový hub? Silnejší diktujú podmienky?

Problém je v tom, že pre Nemecko, ktoré v NATO stále bolo – sa otvárala perspektíva stať sa plynovým hubom – teda rozvádzania ruského plynu aj do iných krajín a zarábania majetkov na marži. Nemecko by sa mohlo pridať k plynovým veľmociam, aj keď formálne nedisponovalo vlastnou surovinou. Nemecko, čo je dnes už isté, využilo svoj vplyv, aby EU začala presadzovať politiku prechodu na plyn – nútiac ostatné krajiny spoločenstva k likvidácii iných zdrojov energie. Nebolo ťažké zdôvodniť potrebu odstúpenia od špinavého čierneho uhlia alebo hnedého uhlia, zapadajúc do preekologických trendov. Útočilo sa tiež na atóm ako nebezpečný. Malo to pripraviť dopyt po plyne a prinútiť oporné krajiny spoločenstva k jeho kupovaniu.

Podarilo sa to? Z veľkej časti áno, EU začala rozhodne silne tlačiť na krajiny založené na fosílnych palivách, ako je uhlie. Aj keď krajiny ako Poľsko z dôvodu silných odborov nerušili uhoľné bane, masovo sa viedli plynárenské prípojky na nové sídliská a dokonca na dediny za účelom prechodu na plynové kúrenie (samozrejme, nemožno tento proces odôvodniť tlakom Únie, plyn je bezobslužné palivo a menej škodlivý ako uhlie – avšak celý proces ukazuje, že z pohľadu plánov Berlína energetická transformácia prebiehala jednoducho podľa predpokladov).

Avšak pokroky v otázke jadrovej energie boli malé, v podstate sa nepodarilo presvedčiť iné štáty k odstúpeniu od atómu – pretože krajina s najväčším podielom jadrovej energie v energetickom mixe, teda Francúzsko – postavila rozhodné veto. Mimochodom očakávania Bruselu a Berlína boli málo realistické, v podstate pre Francúzov nerealizovateľné, a Nemecko potrebovalo silné spojenectvo s Francúzskom, aby v tomto duete mohlo ľahšie presadzovať svoje ciele vnútri Únie. Berlín ustúpil, uvedomujúc si, že je to priveľa a tak ambiciózne plány musia byť odložené na budúcnosť.

Opustenie ilúzií o nemeckej energetickej veľmoci založenej na plyne

Plány na plynofikáciu európskeho hospodárstva a zároveň plány širokej redistribúcie ruského plynu cez Berlín však zlyhali – kvôli spoločenskému a politickému otrasu v Nemecku – ktorý vyvolala agresia Ruska na Ukrajinu 24. februára 2022, ku ktorej došlo v podstate hneď po dokončení Nord Stream 2 (avšak pred jeho spustením, pre úplnosť – nebol nakoniec spustený). Nemecko, budujúce roky obraz „morálneho“ impéria, sa z toho muselo pod tlakom verejnej mienky vnútri krajiny a zo sveta stiahnuť. Nepriazniví komentátori Nemecka priamo hovorili, že práve nemecké peniaze pumpované cez Berlín do Ruska výmenou za suroviny spôsobili, že Rusko bolo schopné modernizovať armádu a poslať ju proti Ukrajine. Na druhej strane vedomie úplnej závislosti Berlína od ruských dodávok plynu – malo rozhodnúť o tom, že Moskva uznala, že tieto peniaze prestať tiecť neprestanú, ani v extrémnych situáciách. To stačilo na začatie vojny. Takýto názor zastáva napríklad Donald Trump, hoci jeho postrehy sú často extrémne.

Udržanie už schválenej politiky transformácie založenej na plyne v rámci Európskej únie – by znamenalo, že tento plyn treba teraz niekde kúpiť a Nemecko to už nezabezpečí. Najbližším smerom bolo Nórsko, z hľadiska politickej dominancie Nemecka by však bola nebezpečnejšia vízia uspokojenia plynových potrieb Európy zo strany USA. To by totiž znamenalo sprísnenie vzťahov Washingtonu s jednotlivými krajinami EÚ a ich osamostatňovanie sa od vplyvov Berlína. Obzvlášť krajiny východnej Európy boli takýmto riešením zainteresované, pociťovali ruské ohrozenie – takže USA – lídor NATO bol prirodzeným spojencom, najmä po invázii na Ukrajinu. Tieto krajiny disponovali tiež (na rozdiel od Nemecka) vynikajúcou infraštruktúrou na príjem plynu z USA dovážaného tankermi, konkrétne modernými LNG terminálmi. Bolo to napr. Poľsko alebo Litva.

Náhlá zmena postoja Európskej únie k plynu ako palivu

Vplyvy Nemecka v EÚ však boli dostatočne silné, že Brusel veľmi rýchlo zareagoval a takmer hneď po páde projektu Nord Stream 2, ktorý bol mimochodom čoskoro vyhodený do vzduchu ukrajinským sabotérom – zaviedol politiku obmedzení plynu, najmä pri montáži a dotovaní nových zariadení a predpokladajúcu harmonogram vzďaľovania sa od plynnej energie. Novým favoritom Európskej komisie – a na tomto malo dôjsť k transformácii – boli tepelné čerpadlá. Nie je ťažké uhádnuť, ktorá krajina v Európe ich vyrábala najviac, boli to a stále sú Nemecko.

Čiže Európska komisia v tejto oblasti konala na želanie Nemecka? Mnohí komentátori to tvrdia, je to krajina s najväčším vplyvom v EÚ. Položme si rétorickú otázku – či by Brusel zaviedol politiku odchodu od plynu – keby sa Nemcom predsa podaril miliardy stojaci plán redistribúcie ruského plynu?

Odklon Nemecka od plynu – no, ale čo s atómom?

Problém Nemecka v otázke záväzkov vlády voči spoločnosti,5 čo sa týka atómu – však zostal – nemecká vláda roky lobovala v médiách za odchod od jadrovej energie, ktorú prezentovala ako nebezpečnú. Proces formovania spoločnosti a verejnej mienky, podpory protijadrového pohľadu začal ešte v 90. rokoch. Silnú úlohu zohrávali ľavicové strany so Zelenými na čele, ale aj hlavné strany, ako CDU či CSU. V momente, keď malo Nemecko naplánované vypnutie jadrových elektrární – ako dôveryhodný štát by to malo urobiť. Nepredpokladalo sa však, že v tomto čase bude geopolitická situácia komplikovanejšia než kedykoľvek po roku 1989. Plyn, ktorý mal nahradiť atóm – nemal odkiaľ prúdiť a energia nesmierne zdražela, nad nemeckým priemyslom sa vzniesla hrozba obrovských nákladov a straty konkurencieschopnosti. Napriek tomu – dokončil sa projekt vypínania jadrových elektrární, ktorý v záverečnej fáze získaval odporcov a v podstate znamenal vyvolanie energetickej krízy v krajine. Táto kríza mala rozhodne zasiahnuť priemysel, ako aj obyčajných obyvateľov krajiny. Mali prispieť k stagnácii alebo dokonca hospodárskemu úpadku nevídanému v Nemecku desaťročia. Povedzme úprimne – vypnutie jadrových elektrární v takom momente bolo šialenstvom.

Politické pozadie odstúpenia Berlína od atómu

Prvé rozhodnutia o odchode od jadrovej energetiky sa objavili už v 90. rokoch 20. storočia, pod vplyvom ekologických hnutí a Strany zelených. Kľúčovým momentom bol rok 2011 a katastrofa v Fukušime v Japonsku. Kancelárka Angela Merkelová, napriek predchádzajúcej relatívnej podpore jadrovej energetike, vyhlásila radikálny program urýchleného vypnutia reaktorov. Nemecko sa rozhodlo pre úplný odchod od atómu, považujúc bezpečnosť a environmentálne riziko za prioritu – tak hovorili vládne komuniké. Tu a tam sa objavovali obavy o príliš silnú závislosť od ruských dodávok, avšak Rusko konca 90. rokov a neskôr – sa zdalo krajinou večnej biedy, krízy a technologicky zastaranej armády. Len málokto bral na vážnosť možnosť znovuzrodenia ruského ohrozenia – hoci takéto hlasy sa objavovali v krajinách východnej Európy, vrátane Poľska alebo Rumunska.

Nakoniec posledné nemecké jadrové elektrárne ukončili prevádzku v roku 2023, čo urobilo z Nemecka jednu z mála veľkých industrializovaných krajín úplne sa vzďaľujúcich od jadrovej energie.

Čo ďalej? Je ťažko tomu uveriť – Nemecko muselo začať dovážať elektrickú energiu z Francúzska. Pripomeňme, že rozhodujúca väčšina elektrickej energie vyrábanej nad Seinou je ... jadrová energia. Berlín vypol jadrové elektrárne – a začal dovážať jadrovú energiu z Francúzska. V súčasnosti v roku 2025 – náklady na elektrickú energiu vo Francúzsku sú dvojnásobne nižšie ako náklady na elektrickú energiu v Nemecku.

OZE – Obnoviteľné zdroje energie mali byť základom

Vypnutie jadrových elektrární bolo súčasťou širšieho plánu “Energiewende”, teda energetickej transformácie založenej na obnoviteľných zdrojoch energie — veternej, slnečnej a biomase, pokiaľ ide o obdobie, keď už nešlo hovoriť o plyne. Nemecko výrazne zvýšilo výrobu energie z OZE – Nemecko sa stalo svetovým lídrom v tejto oblasti. Zároveň sa zavádzajú programy na podporu skladovania energie a rozvoj prenosových sietí. Lenže či v takomto silnom lobingu, poháňanom politikmi, za ktorými niekedy stali nejasné prepojenia s rôznymi nadáciami a samotným biznisom OZE – sa venovala pozornosť reálnemu vedeckému prístupu k stabilite OZE? Alebo sa – v mene politickej korektnosti blokovali všetky polemické stanoviská?

Nemecká energetická infraštruktúra a OZE

Pravda je taká, že Nemecko má zastaranú energetickú infraštruktúru, oneskorenú, mnoho rokov nemodernizovanú kvôli politike tzv. dlhového brzdenia. V tomto šľachetnom cieľoch ochrany klímy – málokto uvádzal skutočný argument: nemecká energetická infraštruktúra nie je vhodná na tak veľké množstvo nepredvídateľných OZE. Príliš veľké zaťaženie systému obrovským množstvom energie z PV – v niektoré dni končí blackoutmi, alebo sa ich podarí predísť – odpojením mnohých nemeckých fotovoltaických fariem od energetickej siete. Avšak to nie je také jednoduché, štát roky povzbudzoval k investovaniu do takýchto fariem a podpísal s investormi zmluvy na odber energie. Nemôže ich jednoducho odpojiť od siete v mesiacoch, kedy títo investori vyrábajú najviac energie. Preto – objavil sa nový finančný problém – Berlín a spolkové krajiny vyplácajú spolu už niekoľko miliárd eur ročne ako odškodné pre vlastníkov fotovoltaických fariem za nedodržiavanie zmlúv o odbere energie. Možno riskovať tézu, že aspoň v súčasnosti má Nemecko príliš veľa OZE – vzhľadom na možnosti svojej zastaranej infraštruktúry.

Štát – usilujúci sa vo svojej fiškálnej politike za každú cenu o nezadlžovanie, čo bolo vizitkou Nemecka po celé roky – viedol k tomu, že nedržalo krok s rozvojom fotovoltaiky v krajine a nemodernizovalo energetiku. Neznie to ako dobre vedená energetická politika, veď predsa Nemecko tento bujný rozvoj sietí PV vyvolalo samo (dotujúc obrovskými sumami). Dnes je vidieť, že vo všetkých týchto rozhodnutiach bola najdôležitejšia slepo chápaná ideológia, všetky ostatné racionálne aspekty museli ustúpiť akciám v prospech klímy. Kritika nebola vítaná, ani nikomu potrebná. Dnes na modernizáciu nemeckej energetiky sú potrebné nielen miliardy €, ktoré možno nakoniec časom Nemecko nájde (keďže kancelár Merz v súčasnosti zvažuje odstránenie politiky dlhového brzdenia). To však nezaisťuje vec – pretože Nemecko je v tomto ohľade tak oneskorené, že na odstránenie problému potrebuje nielen peniaze – ale mnoho rokov.

Kontroverzie a výzvy spojené s rozhodnutím vypnúť reaktory

Vypnutie reaktorov vyvoláva mnoho diskusií. Kritici poukazujú na to, že nedostatok stabilného bezemisného zdroja energie viedol k zvýšeniu podielu fosílnych palív, najmä uhlia, čo ovplyvnilo emisie CO₂. Rozhodnutia sa teda ukázali ako kontraproduktívne, aspoň dočasne. Objavili sa tiež obavy o energetickú bezpečnosť, najmä v kontexte surovinovej krízy po roku 2022.

Zástancovia na druhej strane zdôrazňujú otázky bezpečnosti, nezávislosť od jadrovej technológie a dôslednú realizáciu ekologickej transformácie. Lenže, čo dáva nezávislosť od vlastnej jadrovej technológie – keď sa Nemecko stalo závislé od francúzskej jadrovej technológie?

Nemecko dnes vyrába menej elektrickej energie ako v roku 1992

Dostupné údaje hovoria o tom, že nemecký energetický systém v roku 2023 vyrobil 436 TWh energie (údaje podľa Inštitútu Fraunhofera). Ešte v roku 2016 vygeneroval 554 TWh. To je pokles o viac ako 21% za 7 rokov.

Dnes v každej dobre riadenej ekonomike rastie spotreba elektriny, potrebuje ju stále viac aj spotrebiteľ, už sa nevarí na plyne, ale na indukčných doskách, stále viac objektov má elektrické kúrenie, nemeckou módou je kúrenie tepelným čerpadlom, vláda dotuje elektrické autá – v týchto podmienkach nemecký systém za 7 rokov stráca 21% výkonnosti, to je pokles o 118 TWh, teda viac, ako vyrobí bohaté Holandsko.

Stojí za to dodať, že medzitým sa vo svete objavila technologická revolúcia spojená s AI. Inovatívne budú tie krajiny, ktoré vytvoria prvotriedne systémy a prispôsobia ich svojim oblastiam života. Je to však nesmierne energeticky náročná oblasť, vyžadujúca obrovské rezervy energie. Nemecko v čase plánovania vypínania reaktorov to nemohlo vedieť, ale spôsobilo, že na štarte tohto obrovského preteku sú na prehratej pozícii.

✅ Nakoniec desivé čísla: v roku 1992 zjednotené Nemecko generovalo 498 TWh elektrickej energie. Dnes (údaje za rok 2023, Inštitút Fraunhofera) generuje 436 TWh, teda dnes sú schopní vyrobiť len 87% hodnoty z roku 1992. Po toľkých rokoch vývoja, pripomeňme si, kde a na akej úrovni vývoja bol svet na začiatku 90. rokov. Je čas ukončiť toto šialenstvo?

Dôsledky idú ďalej, než sa zdá

Časť komentátorov poukazuje tiež na spoločensko-politické dôsledky energetickej krízy v Nemecku. Rast cien energie doviedol niektoré odvetvia hospodárstva, vrátane automobilového priemyslu, na pokraj bankrotu. Ešte nie je problém masovej nezamestnanosti, avšak občania sa začali obávať o svoju prácu, čo je nový jav. Sú tiež prepúšťania a mnohé zahraničné firmy rušia pobočky v Nemecku. Čo je horšie, sú aj nemecké firmy – s nemeckým kapitálom, ktoré presúvajú výrobu z Nemecka do lacnejších krajín. Priemerný Nemec pociťuje veľmi veľký rast účtov za elektrinu a kúrenie, vyššie ceny energie prispievajú k zdraženiu a inflácii aj potravinárskych produktov. Je najhoršie za roky, rastú dane a odvody. Toto je palivo pre radikálnejšie strany a likvidáciu starého konsenzu založeného na vláde centristických strán. Rastie podpora pre AFD, ponúkajúcej opustenie klimatickej „utópie“ a návrat k zdravému rozumu – strany, ktorá sa tomu už dlho bránila.

Kríza v Nemecku nie je dobrou správou pre Európu

Hoci by kríza v Nemecku mohla predstavovať príležitosť pre firmy zo zahraničia, väčšina expertov hodnotí, že to nie je žiaduca situácia v Európe a nebude mať pozitívny vplyv na hospodársky rozvoj EÚ. Štatistika ukazuje, že v minulosti, aby iné krajiny dosahovali dobré výsledky hospodárskeho rastu – hospodársky rast v Nemecku musel vykazovať minimum 2-2,5%. To nie je veľa, ale znamenalo to, že nemecký priemysel a dopyt funguje. Pod touto hranicou, ak to trvá dlhší čas – nemecký priemysel začne brzdiť a prestáva vytvárať pracovné miesta v susedných krajinách, lebo treba pripomenúť, že v dodávateľskom reťazci nemeckých výrobcov sa nachádzajú dodávatelia rôznych komponentov z iných európskych krajín – ako z Poľska, Čiech, Maďarska, Talianska alebo Slovinska. Ťažkosti nemeckých tovární znamenajú pre nich menšie množstvo objednávok. Zatiaľ čo ťažkosti nemeckých spotrebiteľov a ich tenšie peňaženky – znamenajú zníženie dopytu, a to ako po miestnych tovaroch, tak po dovážaných, čo vytvára začarovaný kruh.

Príkladom hospodárstva, do ktorého problémy nemeckého priemyslu udieria najsilnejšie, je Česká republika, ktorá je v podstate závislá od hospodárstva Nemecka. Český priemysel úzko závisí od dopytu v Nemecku. V podobnej situácii bolo v minulosti Poľsko, avšak história postupných hospodárskych spomalení ukazuje, že Poľsko sa čiastočne osamostatňuje od stavu výkyvov nemeckého hospodárstva (z veľkej časti vďaka silnému vnútornému trhu), no stále je to najdôležitejší obchodný partner Varšavy a straty budú skôr či neskôr citeľné. V zlej situácii budú aj talianske, slovinské a maďarské firmy.

Nezlepší túto situáciu súčasná protekcionistická colná politika USA, ktoré boli vždy príjmovým trhom pre kvalitné nemecké tovary. Najmä preto, že nakoniec zasiahol práve do automobilového priemyslu.

Čo ďalej?

Energetická transformácia v Nemecku stále prebieha, nie je to uzavretá téma, určite to nemôže zostať v podobe, akú vidíme teraz – priemerný Nemec to neakceptuje. V skutočnosti jej základy sa zrútili a treba ich postaviť znovu – a budúcnosť má byť založená na obnoviteľných zdrojoch energie, vodíku a pokročilých technológiách skladovania. Hoci jadrové elektrárne prešli (asi) do histórie, táto téma stále vyvoláva emócie — časť expertov žiada o opätovné zváženie atómu, najmä v kontexte nových technológií, ako sú SMR (malé modulárne reaktory). Zatiaľ však politika Nemecka zostáva jednoznačná — energia budúcnosti má pochádzať z OZE.

___

Skontrolujte produkty značky Nordic Tec:

Zdroje:

  • https://energetyka24.com/atom/analizy-i-komentarze/niemcy-rok-bez-atomu-kraj-w-kryzysie-energetycznym-ktory-sam-stworzyl
  • https://www.forbes.pl/gospodarka/policzono-ile-niemcy-stracili-na-wylaczeniu-elektrowni-atomowych-to-setki-miliardow/qz0hcwh
  • https://www.money.pl/gospodarka/niemcy-reaktywuja-elektrownie-weglowe-w-obliczu-kryzysu-energetycznego-7112002212068096a.html
 
Posted in: Energetika a energetická politika

Zanechajte komentár

★
★
★
★
★
Bezpečnostný kód

Súvisiace príspevky

Zákaz vykurovania plynom na Slovensku a v EÚ? Je to pravda?
Zákaz vykurovania plynom na Slovensku a v EÚ? Je to pravda?
Posted in: Kotle na kúrenie a vykurovanie domu kotlom, Energetika a energetická politika
26.07.2024
2296 views 7 Liked
Sú senzačné informácie o zákaze vykurovania plynom vydané EÚ vôbec pravdivé? Od kedy by mal platiť zákaz inštalácie...
Čítaj viac
Certifikát F-plyny – čo to je a na čo slúži?
Certifikát F-plyny – čo to je a na čo slúži?
Posted in: Tepelné čerpadlá - všetko o ich fungovaní, výbere, len praktické informácie, Chladiace médiá a výmenníky tepla pre chladivo, Energetika a energetická politika
11.02.2025
3036 views 3 Liked
Čo je certifikát F-plyny – kedy a na čo je potrebný? Kedy sa treba zaujímať o povinnosť jeho získania pre montérov a...
Čítaj viac
Nord Stream 2: z pohľadu času. Ako to naozaj bolo?
Nord Stream 2: z pohľadu času. Ako to naozaj bolo?
Posted in: Kotle na kúrenie a vykurovanie domu kotlom, Energetika a energetická politika
13.02.2025
827 views 2 Liked
Plynový trh v Európe a klimatická politika EÚ ovplyvňujúca dotácie na kotly a rozširovanie plynárenskej...
Čítaj viac
Čo bol Montrealský protokol a ako ovplyvnil trh vykurovacej a chladiacej techniky?
Čo bol Montrealský protokol a ako ovplyvnil trh vykurovacej a chladiacej techniky?
Posted in: Tepelné čerpadlá - všetko o ich fungovaní, výbere, len praktické informácie, Chladiace médiá a výmenníky tepla pre chladivo, Energetika a energetická politika
25.08.2025
291 views 0 Liked
Zisti, prečo bol podpísaný Montrealský protokol a ako zmenil v zárodku sa rozvíjajúce odvetvie chladiacej techniky.
Čítaj viac
Smernica o tlakových zariadeniach – PED. Čo to je a kedy sa používa?
Smernica o tlakových zariadeniach – PED. Čo to je a kedy sa používa?
Posted in: Výmenníky tepla a všetko s nimi spojené, Kotle na kúrenie a vykurovanie domu kotlom, Tepelné čerpadlá - všetko o ich fungovaní, výbere, len praktické informácie, Chladiace médiá a výmenníky tepla pre chladivo, Solárne kolektory a ich fungovanie, Energetika a energetická politika
06.11.2025
374 views 0 Liked
Slovo o smernici PED, teda o tlakovej smernici, ktorá upravuje predaj a uvedenie na trh výmenníkov tepla a podobných...
Čítaj viac