Čo bol Montrealský protokol a ako ovplyvnil trh vykurovacej a chladiacej techniky?

Généza Montrealského protokolu z roku 1987 – čo to je a ako k nemu došlo?

Montrealský protokol je medzinárodná dohoda podpísaná v roku 1987, ktorej cieľom je ochrana zemskej ozónovej vrstvy. Bol prijatý ako odpoveď na vtedy sa objavujúce špekulácie – a neskôr aj vedecké dôkazy – že niektoré chemické látky, predovšetkým freóny (CFC) a halóny, spôsobujú rozpad ozónu v stratosfére. Objav tzv. ozónovej diery nad Antarktídou sa stal impulzom pre rýchlu globálnu akciu. Antarktída mala predtým jednu z najväčších vrstiev ozónu, pretože to bol kontinent bez tovární, miest alebo komínov.

Chladiaci priemysel bol oveľa menej rozvinutý a tepelné čerpadlá boli ešte v plienkach. Ustanovenia paktu teda museli vplyvať na rozvoj odvetvia tepelných čerpadiel a klimatizácie.

Ktoré krajiny podpísali Montrealský protokol

Montrealský protokol bol spočiatku podpísaný 46 krajinami, no postupne sa k nemu pripojili všetky členské krajiny OSN. V tejto situácii bolo ťažké sa mu vyhnúť, napríklad presunom výroby starších škodlivých chladív do iných krajín.

Dohoda sa nakoniec stala jedinou medzinárodnou zmluvou v histórii, ktorú ratifikovalo 100 % krajín sveta – v súčasnosti jej stranami je 197 krajín (vrátane Európskej únie ako samostatného subjektu). Zaujímavé je, že dohodu podpísalo aj Severná Kórea (v roku 1995), ktorá odmieta podpisovať akékoľvek medzinárodné dohody – hoci kontrola dodržiavania dohody z jej strany je skôr slabá.

Medzi prvými signátarmi boli napríklad: Spojené štáty, Kanada, Japonsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Západné Nemecko (vtedy NDR), Taliansko, ZSSR – a tiež Československo. Iniciátorom a krajinou považovanou za tvorbcu myšlienky, ktorá sa tiež zaslúžila o nájdenie konsenzu, bola Kanada, čo vysvetľuje, prečo bola dohoda podpísaná práve v Montreale na kanadskom území.

✅ Zaujímavosť: Dnes sú ako Česko, tak aj Slovensko považované za krajiny, ktoré vzorne plnia ustanovenia Protokolu (napríklad v oblasti postupného ukončovania používania HFC).

Výmenník tepla chladivo TČ Ba-26-20-F 0,52m² 5 kW

SK NT Ba-26-20-F

159.99

View

Výmenník tepla pre plyn freón chladivo Tepelné čerpadlá | Ba-68-10-F 0,68m² 8 kW

SK NT Ba-68-10-F

269.99

View

Výmenník tepla chladivo TČ Ba-26-34-F 0,88m² 9 kW

SK NT Ba-26-34-F

189.99

View

Výmenník tepla pre plyn freón chladivo Tepelné čerpadlá | Ba-68-16-F 1,09m² 11 kW

SK NT Ba-68-16-F

305.99

View

Najdôležitejšie ustanovenia Montrealského protokolu z roku 1987

Montrealský protokol zaviedol harmonogram postupného obmedzovania a následného úplného zastavenia výroby a používania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (ODS – Ozone Depleting Substances). Medzi ne patrili napríklad chlorofluoruhlovodíky (CFC), hydrochlorofluoruhlovodíky (HCFC) a bromované halóny. Dokument tiež predvídal technickú a finančnú podporu pre rozvojové krajiny, aby mohli prejsť na bezpečnejšie technológie.

Každá z krajín-signatárok tak musela zaviesť predpisy na obmedzenie napríklad škodlivých chladív. Nie stiahnuť ihneď, ale stanoviť harmonogram, kedy môžu byť distribuované, od kedy podliehajú čiastočnému zákazu distribúcie, od kedy úplnému zákazu atď. Každá krajina to musela urobiť individuálne, prispôsobené špecifikám svojho trhu, ale podpísaním protokolu potvrdila súhlas so všeobecnými termínmi a odporúčaniami.

Padol rozsudok – teda sľub stiahnutia napríklad najstarších a najškodlivejších chladív ako R22.

Dopad na chladiaci priemysel

Chladiaci a klimatizačný priemysel bol jedným z odvetví najviac ovplyvnených zmenami, pretože CFC a HCFC boli bežne používané ako chladivá. To muselo vyvolať zmeny... Vynútilo si to intenzívne práce na alternatívnych látkach, ktoré nepoškodzujú ozónovú vrstvu, alebo ju poškodzujú menej. V dôsledku toho sa na trhu objavili nové generácie chladív, ako sú HFC (napr. R134a, R407C, R410A), ktoré mali nulový potenciál poškodzovania ozónu (ODP = 0). Nové chladivá určovali smer, ktorým sa odbor už od 90. rokov uberal – vrátane nielen tepelných čerpadiel alebo klimatizácií, ale aj chladničiek, mrazničiek atď. Montrealský protokol mal obrovský vplyv na chladiaci priemysel – v podstate R134a, R410a alebo R407c – to sú chladivá, ktoré svoju pozíciu zavdávali tejto dohode.

Technologické a environmentálne dôsledky

Hoci sa HFC ukázali ako účinné náhrady, časom sa preukázalo, že majú vysoký potenciál globálneho otepľovania (GWP). To spôsobilo, že environmentálna politika sa začala ďalej vyvíjať – smerom k obmedzovaniu emisií skleníkových plynov v rámci ďalších regulácií, ako je nariadenie EÚ o F-plynoch alebo Parížska dohoda. Odvetvie tak muselo investovať do ešte novších chladív s nízkym GWP, napríklad R32, R1234yf alebo prírodných chladív ako CO₂ a propán.

• ☑️✅ Pozrite si tiež: Výmenníky tepla pre chladivá značky Nordic Tec

Význam Montrealského protokolu dnes – po rokoch

Montrealský protokol je považovaný za jednu z najúčinnejších environmentálnych dohôd v histórii. Vďaka jeho implementácii sa podarilo výrazne obmedziť emisie látok ničiacich ozón a vedci predpovedajú, že ozónová vrstva by sa mohla vrátiť do stavu z obdobia pred 80. rokmi v druhej polovici 21. storočia. V chladiacom priemysle sa stal symbolom globálnej mobilizácie a dôkazom, že spoločné úsilie môže priniesť hmatateľné výsledky pre životné prostredie aj ekonomiku.

Výmenník tepla chladivo TČ Ba-26-50-F 1,30m² 13 kW

SK NT Ba-26-50-F

251.99

View

Výmenník tepla pre plyn freón chladivo Tepelné čerpadlá | Ba-68-20-F 1,36m² 14 kW

SK NT Ba-68-20-F

329.99

View

Výmenník tepla chladivo TČ Ba-26-60-F 1,56m² 16 kW

SK NT Ba-26-60-F

309.99

View

Výmenník tepla pre plyn freón chladivo Tepelné čerpadlá | Ba-68-26-F 1,77m² 18 kW

SK NT Ba-68-26

362.99

View

BLOG:

• Zeotropné chladivá – čo to je?
• Sterilizátory a UV lampy pro akvárium: Komplexní průvodce
• Čo je to Reynoldsovo číslo?